1970 – 1985
Prichádza normalizácia a saleziáni sú opäť nútení pracovať v skrytosti a žiť saleziánsku charizmu v jednoduchej, neokázalej a neviditeľnej každodennosti, bez možnosti verejných akcií. Vzorom im je Panna Mária, ktorá v skrytosti prežila celý svoj život. Poctivo prežívaná všednosť však prináša ovocie. V tajnosti ožíva a obnovuje sa činnosť Združenia saleziánov spolupracovníkov. Všedný deň je výzvou pre všetkých: naučiť sa žiť svoj život nie v mimoriadnych zážitkoch, ale v bežných, šedých dňoch. Je to výzva naučiť sa žiť spiritualitu každodennosti.